Mnohí ľudia si myslia, že za škodu zodpovedajú len vtedy, keď ju spôsobia úmyselne alebo z nedbanlivosti. Právo však pozná aj situácie, keď sa zavinenie vôbec neskúma a osoba nesie zodpovednosť už len preto, že škoda vznikla v súvislosti s určitou činnosťou alebo vecou. Práve to je princíp tzv. objektívnej zodpovednosti.
Čo je objektívna zodpovednosť podľa slovenského práva?
V slovenskom práve rozlišujeme dva základné typy zodpovednosti za škodu – subjektívnu a objektívnu.
Objektívnu zodpovednosť je možné chápať ako zodpovednosť za výsledok (zodpovednosť za náhodu, zodpovednosť za riziko). V prípadoch objektívnej zodpovednosti sa zavinenie neskúma a ani nepreukazuje. Inými slovami: nezáleží na tom, či ste škodu spôsobili úmyselne alebo z nedbanlivosti, rozhodujúce je, že škoda vznikla v súvislosti s určitou činnosťou, pre ktorú zákon stanovil objektívnu zodpovednosť. Objektívnej zodpovednosti je možné sa zbaviť len liberáciou, a to za podmienok presne stanovených zákonom.
Kedy sa objektívna zodpovednosť uplatňuje v praxi?
Objektívna zodpovednosť sa týka najmä prevádzkovej činnosti, ktorá súvisí spravidla s predmetom obchodnej a podnikateľskej činnosti.
Najčastejšie prípady objektívnej zodpovednosti za škodu
Jednotlivé prípady objektívnej zodpovednosti upravené v Občianskom zákonníku:
- škoda spôsobená prevádzkovou činnosťou (napr. podnikaním, zariadením),
- škoda na prevzatej veci (napr. veci v úschove alebo oprave),
- škoda spôsobená prístrojom alebo zariadením,
- škoda spôsobená prevádzkou motorového vozidla,
- škoda spôsobená zvlášť nebezpečnou prevádzkou,
- škoda na vnesených alebo odložených veciach (napr. v hoteloch či dopravných prostriedkoch).
Subjektívna zodpovednosť
Z právneho hľadiska patria mnohé každodenné prípady pod subjektívnu zodpovednosť, kde sa zavinenie skúma (napr. podľa § 420 Občianskeho zákonníka).
Pre poškodeného – a často aj pre toho, kto škodu spôsobil – je však výsledok rovnaký: vzniknutú škodu treba nahradiť, aj keď nebola spôsobená úmyselne. Ide o prípady, keď:
- z vášho bytu vytopíte susedov,
- vaše dieťa rozbije v obchode tovar,
- pri športe neúmyselne zničíte niekomu výstroj,
- na dovolenke spôsobíte škodu inej osobe.
Zhrnutie
Objektívna zodpovednosť ukazuje, že za škodu nemusíte niesť následky len vtedy, keď niečo poškodíte úmyselne alebo z nedbalosti. V mnohých situáciách rozhoduje samotný fakt, že škoda vznikla v súvislosti s vašou činnosťou, s ktorou zákon spája objektívnu zodpovednosť
Z pohľadu poškodeného je pritom právna kvalifikácia (či ide o objektívnu alebo subjektívnu zodpovednosť) druhoradá – dôležité je, že škodu treba nahradiť. A pre toho, kto ju má zaplatiť, môže ísť o sumy, ktoré citeľne zasiahnu jeho rozpočet.
Prečo má poistenie zmysel pri objektívnej zodpovednosti
Práve preto má zmysel myslieť na poistenie zodpovednosti ako na praktickú ochranu pred finančnými následkami takýchto situácií. Poistenie zodpovednosti môže kryť prípady, keď zodpovedáte za škodu bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť), ale aj situácie, kde sa zavinenie skúma (subjektívna zodpovednosť).
